Hovorme o … duševnom zdraví a psychosociálnej starostlivosti počas a po rakovine v detstve, dospievaní a mladom dospelom veku

„Duševné zdravie je viac než len absencia duševných porúch“

WHO, 2022

10 kľúčových bodov, ako sa starať o svoje duševné zdravie počas onkologického ochorenia a po ňom

Rakovina u mladých ľudí môže zanechať dlhodobý vplyv. Hoci sa pozornosť často sústreďuje na fyzické zdravie, je dôležité uprednostniť aj duševné zdravie počas onkologického ochorenia a po ňom.

1. Uznajte svoje emócie. Je normálne cítiť širokú škálu emócií vrátane úzkosti, smútku a strachu. Uznajte tieto emócie a v prípade potreby vyhľadajte podporu.
2. Nájdite si podporný systém. Mať podporný systém môže poskytnúť emocionálnu aj praktickú podporu. Môže sem patriť rodina, priatelia a podporné skupiny.
3. Uprednostnite starostlivosť o seba. Starostlivosť o fyzické zdravie prostredníctvom pohybu, zdravej stravy a spánku môže zlepšiť výsledky v oblasti duševného zdravia.
4. Vyhľadajte odbornú pomoc. Odborníci na duševné zdravie, ako sú psychológovia a poradcovia, môžu poskytnúť špecializovanú podporu mladým ľuďom a ich rodinám.
5. Vzdelávajte sa. Získavanie informácií o duševnom zdraví počas onkologického ochorenia a po ňom môže znížiť stigmu a zlepšiť prístup k zdrojom.
6. Zostaňte v kontakte. Spoločenské aktivity a koníčky môžu zlepšiť sociálnu podporu a znížiť pocity izolácie.
7. Relaxačné cvičenia. Praktiky všímavosti, ako sú meditácia a dychové cvičenia, môžu znížiť stres a zlepšiť emocionálnu pohodu.
8. Zapojte zdravotníckych pracovníkov. Obráťte sa na zdravotníckeho pracovníka v súvislosti so svojím duševným zdravím a akýmikoľvek obavami, ktoré môžete mať.
9. Zastávajte sa sami seba. Nebojte sa ozvať a presadzovať svoje potreby v oblasti duševného zdravia. Je v poriadku, ak pri tom potrebujete podporu inej osoby.
10. Berte to deň po dni. Život s onkologickým ochorením a po ňom je cesta a je dôležité brať to deň po dni. Pamätajte, že nemusíte vždy myslieť pozitívne. Zúfalstvo a nádej sa môžu striedať a je to v poriadku! Pozrite si vreckovú kartu „Hľadanie rovnováhy medzi strachom a nádejou“.

Rozhovor s mladými ľuďmi o závažných témach

Odporúčania pre každého, kto sa zúčastňuje na rozhovore

Komunikácii o náročných témach sa nemožno vyhnúť, ale prístup a postoj môžu priniesť rozdiel.

1. Buďte na rovnakej úrovni. Fyzicky aj symbolicky.
2. Prejavte uznanie. Ukážte ochotu vstúpiť do sveta mladého človeka, skúste prijať jeho realitu tak, ako ju vníma, a počuť jeho obavy a straty tak, ako ich prežíva. Oceňujte jeho pohľad – nesúďte ho ani ho nepodceňujte.
3. Zapájajte. Dajte mladým ľuďom hlas: hovorte S nimi, nie O nich! Podporujte veku primeranú, aktívnu účasť.
4. Počúvajte. Pozorne počúvajte: ČO sa hovorí a AKO? Najmä v netypických chvíľach a na nečakaných miestach.
5. Prispôsobte jazyk. Používajte jemný a citlivý jazyk zohľadňujúci VÝVINOVÉ ŠTÁDIUM mladého človeka. Zohľadnite verbálnu aj neverbálnu komunikáciu (napr. výraz tváre, gestá, držanie tela).
6. Rešpektujte emócie. Berte emócie vážne. Pomenujte ich, rešpektujte ich, nezľahčujte ich.
7. Buďte úprimní. Mladí ľudia očakávajú úprimné odpovede na úprimné otázky, aby sa mohla budovať dôvera.
8. Prejavte otvorenosť. Dajte najavo, že všetky otázky sú dobré a vítané. Buďte otvorení diskusii o náročných témach namiesto toho, aby sa z nich stalo tabu. Venujte pozornosť drobným signálom.
9. Riaďte sa otázkami. Nechajte sa viesť otázkami mladých ľudí. Prirodzene hľadajú množstvo informácií, ktoré je pre nich správne, aby sa cítili bezpečne. Nezahlcujte ich, ale ani im neposkytujte príliš málo informácií. Napr. Čo už viete? Čo a koľko chcete vedieť? Čoho sa presne obávate?
10. Dajte priestor a čas. Ponúknite chránené prostredie primerané veku. Zohľadnite dĺžku pozornosti a doprajte čas na spracovanie informácií. Naplánujte viacero nadväzujúcich rozhovorov.
11. Používajte pomôcky. Poskytnite knihy, kresby, aplikácie, vizuálne modely atď. na podporu porozumenia a spracovania informácií s cieľom podporiť informované a spoločné rozhodovanie.
12. Plánujte a konajte. Diskutujte o konkrétnych ďalších krokoch a plánujte spoločne, aby ste podporili sebaúčinnosť a zdravé zvládanie situácie. Dodajte istotu a pocit bezpečia.
13. Zapojte rodinu a sociálnu sieť. Otvorená komunikácia sa ukázala ako ochranný faktor pre všetkých zúčastnených. Dôveryhodná osoba môže byť cenným zdrojom podpory počas náročných rozhovorov.

Je v poriadku cítiť sa preťažení a vyhľadať pomoc pri komunikácii.

Čo robiť a čomu sa vyhnúť v komunikácii

Odporúčania pre každého, kto sa zúčastňuje na rozhovore

Predtým, ako sa pustíte do rozhovoru s ľuďmi, ktorí žijú s onkologickým ochorením a po jeho prekonaní, položte si otázku …

• Ako sa dnes cítim? Som schopný poskytnúť podporu?
• Aká je moja úloha v živote tejto osoby?
• Čo to znamená pre tento rozhovor?
• Čo táto osoba odo mňa očakáva?
• Ak by som to bol ja, čo by som od tohto rozhovoru chcel?
• Čo viem (alebo si myslím, že viem) o tejto diagnóze?
• Aký druh otázky môžem položiť? Musím sa na to pýtať?

Kľúčové poznatky

• Je v poriadku nevedieť, čo povedať (a otvorene to vyjadriť)
• Je v poriadku položiť ťažkú otázku, ale dajte osobe priestor nechať ju bez odpovede
• Prijmite skúsenosť danej osoby, nie to, čo si myslíte, že to je
• Buďte zvedaví
• Buďte trpezliví
• Snažte sa cítiť pohodlne aj v tichu, neverbálna komunikácia môže byť tiež účinná a upokojujúca

Tipy na zlepšenie komunikácie

Nedostatočná komunikácia môže ovplyvniť rozhodovanie, dodržiavanie liečby, sociálne vzťahy a duševné zdravie.

Čo povedať – Odporúčania

• Prispôsobte komunikáciu. Zohľadnite vek jednotlivca, kognitívny vývin, sociálne aspekty a uznajte jeho jedinečné potreby a schopnosti
• Uznajte emócie. Buďte empatickí, ale vyhnite sa nadmernej empatii
• Podporujte rozhodovanie. Poskytnite všetky informácie potrebné na informované rozhodnutie
• Buďte úprimní a transparentní. Informácie podávajte konštruktívne a s nádejou

Čo NEhovoriť – Čomu sa vyhnúť

• Obviňovanie. „Čo ste urobili, že ste ochoreli na rakovinu?“
• Porovnávanie. „Poznám niekoho s rakovinou a zomrel.“
• Vnucovanie. „Mali by ste byť vďační! Aspoň ste nažive!“
• Nálepkovanie. „Bojovník“ „Hrdina“ (Neexistuje jeden prístup vhodný pre všetkých)
• Používanie toxickej pozitivity. „Prestaňte sa obávať, o pár mesiacov budete vyzerať úplne normálne.“
• Depersonalizovanie alebo zľahčovanie. „Aspoň nemáte ten najagresívnejší typ rakoviny.“

Sociálna dimenzia

Rakovina v detstve, dospievaní a mladej dospelosti môže viesť k sociálnym výzvam.

Sociálna práca dopĺňa lekársku, psychologickú a ošetrovateľskú starostlivosť s cieľom poskytovať poradenstvo a podporu pri sociálnych výzvach.

• Sociálno-ekonomické faktory
  • Vzdelanie
  • Zamestnanie
  • Materiálne životné podmienky (napr. príjem, dostupnosť potravín a oblečenia)
  • Životné podmienky (napr. stav a kvalita bývania)
  • Právne postavenie
• Sociálno-kultúrne faktory
  • Jazyk
  • Krajina pôvodu
  • Etnicita
• Sociálne vzťahy
  • Medziľudské vzťahy
  • Sociálne siete
  • Sociálna podpora
• Sociálno-ekologické faktory
  • Environmentálne faktory (napr. mestské vs. vidiecke prostredie, klimatické podmienky, kvalita ovzdušia)
  • Mobilita (napr. dostupnosť dopravy, prístupnosť pracovísk, škôl, zdravotníckych zariadení)

Čo je potrebné?

• Bio-psycho-sociálne liečebné koncepty
• Sociálny skríning/hodnotenie, poradenstvo a intervencie pre všetkých mladých ľudí a ich opatrovateľov počas liečby a v následnej starostlivosti
• Právo na zabudnutie = ukončenie diskriminácie ľudí po prekonaní rakoviny pri prístupe k základným finančným službám.
  • Zastaviť nespravodlivé zaobchádzanie s ľuďmi po prekonaní rakoviny, ktorí žiadajú o finančné služby, z dôvodu ich zdravotnej anamnézy.
  • Poskytnúť ľuďom, ktorí dlhodobo žijú po prekonaní rakoviny, zákonné právo nezverejňovať svoju onkologickú anamnézu finančným subjektom.
  • Zaručiť prístup k poisteniu a zabrániť zvyšovaniu poistného alebo úrokov pri bankových úveroch.

Bio-psycho-sociálne liečebné koncepty predstavujú multidimenzionálny prístup k zdraviu a chorobe. Do posudzovania zdravia a choroby musia byť zahrnuté nielen somatické, ale aj psychosociálne aspekty. Liečba na všetkých troch úrovniach:

• bio – napr. onkologické ochorenie a liečba
• psycho – napr. strach, chronický smútok, emocionálna pohoda
• sociálne – napr. izolácia, socioekonomická záťaž

Podpora vzdelávania

Mladí ľudia žijúci s rakovinou a po jej prekonaní môžu vo vzdelávaní čeliť obmedzeniam v dôsledku ochorenia, liečby alebo neskorých následkov.

Normálnosť všade, kde je to možné — podpora všade, kde je to potrebné. Náš cieľ: vzdelávanie, ktoré zodpovedá schopnostiam, osobnosti a plánom do budúcnosti.

Čo je potrebné?

• Monitorovanie a podpora počas celého priebehu vzdelávania … pre mladých ľudí žijúcich s rakovinou a po jej prekonaní, ich opatrovateľov, učiteľov a rovesníkov
• Jednoduchý prístup k zmysluplným informáciám o všetkých právnych a praktických možnostiach podpory
• Odborní pracovníci v následnej starostlivosti s potrebnými vedomosťami, zručnosťami a časom na koordináciu komunikácie medzi mladým človekom/rodinou, školou a zdravotníckym tímom

6 krokov na zlepšenie podpory vo vzdelávaní

Vyrovnať sa s obmedzeniami — ťažiť zo silných stránok. Nie zvýhodňovanie, ale zmiernenie znevýhodnenia.

1. Získajte jasný prehľad o osobných SILNÝCH STRÁNKACH a ŤAŽKOSTIACH, napr. prostredníctvom neuropsychologického vyšetrenia
2. Zvážte KOMPENZÁCIU ZNEVÝHODNENIA: je obzvlášť dôležitá, ak obmedzenie v jednej oblasti (napr. pamäť) vedie k znevýhodneniu v iných oblastiach (napr. matematika).
3. PODPORA ZAMERANÁ NA ČLOVEKA: Využívajte právne možnosti a/alebo kompenzáciu znevýhodnenia – prispôsobenú individuálnym potrebám.
4. Buďte TRANSPARENTNÍ: plánujte a diskutujte o možnostiach podpory SPOLOČNE. Komunikujte a spolupracujte so všetkými zúčastnenými stranami (mladý človek, opatrovatelia, súrodenci, rovesníci a učitelia).
5. Poskytujte EMOČNÚ PODPORU: umožnite pocity úzkosti, neistoty a strachu z odlišnosti a využívajte podporu.
6. Zamerajte sa nielen na výkon, ale aj na POCIT PRINÁLEŽITOSTI a sociálnu situáciu; predchádzajte šikane.

Kompenzácia znevýhodnenia = Kompenzácia nevýhod súvisiacich s ochorením na zabezpečenie rovnakých príležitostí:

• Samostatné, tiché miestnosti na skúšky
• Priestor na prestávky
• Používanie učebných materiálov, ktoré podporujú pamäť (napr. zbierka matematických vzorcov)
• Extra čas na skúšky
• Zníženie počtu úloh alebo domácich úloh
• Multimodálne učebné materiály, materiály na plánovanie a štruktúru

Urobme z kariérnej podpory prioritu

Mladí ľudia žijúci s rakovinou a po jej prekonaní môžu vo svojej kariére čeliť obmedzeniam v dôsledku ochorenia, liečby alebo neskorých následkov.

Veľmi často sú podceňovaní alebo preceňovaní pre nedostatok vedomostí u ostatných, a preto sa môžu ocitnúť v nevhodných pracovných situáciách.

Čo je potrebné?

• Kontinuálne monitorovanie a dlhodobá podpora v následnej starostlivosti … pre mladých ľudí žijúcich s rakovinou a po jej prekonaní, ich opatrovateľov a zamestnávateľov
• Jednoduchý prístup k zmysluplným informáciám o všetkých právnych a praktických možnostiach podpory
• Odborní pracovníci v následnej starostlivosti s potrebnými vedomosťami, zručnosťami a časom na koordináciu komunikácie … medzi mladým človekom/rodinou, pracoviskom, zdravotníckym tímom a poskytovateľmi kariérnej podpory
• Programy rovesníckej podpory

Kľúčové body odbornej podpory v zamestnaní

Normálnosť všade, kde je to možné — podpora všade, kde je to potrebné. Vyrovnať sa s obmedzeniami — ťažiť zo silných stránok. Cieľ: pracovná situácia, ktorá zodpovedá schopnostiam, osobnosti, záujmom a plánom do budúcnosti.

1. Získajte jasný prehľad o SILNÝCH STRÁNKACH a ŤAŽKOSTIACH súvisiacich s prácou, napr. prostredníctvom neuropsychológie alebo pracovného lekárstva
2. Analyzujte PRACOVNÉ PODMIENKY, aby bolo možné určiť, kde sa dajú vykonať úpravy.
3. PODPORA ZAMERANÁ NA ČLOVEKA: opatrenia a úpravy prispôsobené individuálnym potrebám. Zohľadnite bio-psycho-sociálne zázemie a PLÁNUJTE VOPRED.
   • Úprava pracovného času
   • Rámcové podmienky alebo typ činnosti
   • Poskytnutie a používanie vhodných nástrojov a pomôcok
   • Priestor na odpočinok a ďalšie …
4. Vyjasnite PRÁVNE OTÁZKY: pracovné a sociálne právo.
5. TRANSPARENTNE: plánujte a diskutujte o možnostiach podpory SPOLOČNE: Komunikujte so všetkými zúčastnenými stranami (mladý človek, opatrovatelia, zamestnávatelia, kolegovia, poskytovatelia kariérnej podpory)
6. EMOČNÁ A SOCIÁLNA PODPORA: Nezameriavajte sa len na výkon. Umožnite pocity napr. neistoty, strachu z odlišnosti a smútku za pôvodnými plánmi. Zohľadnite sociálnu situáciu. Predchádzajte šikane.

Hľadanie rovnováhy medzi strachom a nádejou

Negatívne pocity sú súčasťou ľudského bytia, aby bolo možné primerane spracovať (traumatické) skúsenosti.

• Strach je prirodzená a dôležitá reakcia. Je to sila, ktorá nás poháňa vyrovnať sa so skutočnými hrozbami.
• Strach, ktorý sa vyskytuje v primeranej miere …
  • má ochrannú funkciu prostredníctvom účinku zvyšujúceho výkonnosť.
  • zostruje naše zmysly a aktivuje naše mechanizmy prežitia.
  • môže viesť k osobnostnému dozrievaniu.

Nádej je mnohorozmerný a vysoko individuálny pocit, ktorý podlieha neustálemu prispôsobovaniu.

• Nádej je dôverné vnútorné nasmerovanie k tomu, že sa v budúcnosti stane niečo želané, bez istoty, že sa to naozaj stane.
• Môže ju sprevádzať strach a obavy.

Je normálne, že sa strach a nádej, obavy a dôvera môžu striedať v čo najkratšom čase alebo že sú prítomné súčasne. Schopnosť uniesť túto dualitu („dvojité uvedomenie“) sa považuje za prejav optimálneho psychologického prispôsobenia sa chorobe alebo krízam.

„Nádej rozhodne nie je to isté ako optimizmus. Nie je to presvedčenie, že niečo dopadne dobre, ale istota, že niečo má zmysel bez ohľadu na to, ako to dopadne.”

Václav Havel

O „dobrých” a „zlých” pocitoch

Neexistujú zlé pocity. Každá emócia má svoje opodstatnenie a funkciu a malo by byť dovolené ju cítiť a vyjadriť.

Pocity, ktoré sa subjektívne javia ako správne a zmysluplné, vedú k väčšej pohode bez ohľadu na to, či sa považujú za „dobré” alebo nie.

Čo je potrebné?

• Kontinuálne monitorovanie duševného zdravia počas liečby a v celoživotnej následnej starostlivosti … pre ľudí žijúcich s rakovinou a po jej prekonaní a ich rodiny/priateľov
• Jednoduchý prístup k psychosociálnej liečbe a ďalším možnostiam podpory
• Odborní pracovníci s potrebnými vedomosťami, zručnosťami a časom
• Programy rovesníckej podpory

Pozitívny prístup vs. „toxická pozitivita”

Pozitívny prístup a optimizmus sa vo všeobecnosti spájajú s vyššou mierou pohody … ALE … ak sa používajú na potláčanie negatívnych emócií, môžu spôsobiť viac škody ako úžitku.

Tlak „musieť byť vďačný” môže viesť k tlaku a pocitom viny. Traumatické skúsenosti by mali mať svoje miesto a mali by sa spracovať.

Tenká hranica medzi primeraným, zdravým spracovaním a emocionálnymi poruchami

Kým smútok je prirodzenou reakciou a súčasťou života, depresia si vyžaduje osobitnú podporu. Rozdiel medzi smútkom a depresiou môže byť jemný – a existujú znaky, ktoré sa vzťahujú na oba stavy:

Smútok

• Úzkosť súvisí so stratou alebo odlúčením
• Plačlivosť
• Túžba po stratenej osobe/funkcii/veci
• Prázdnota
• Často prichádza vo vlnách

Oboje

• Smútok
• Strata záujmu o aktivity a spoločenský život
• Únava
• Chuť do jedla (zvýšená alebo znížená)
• Spánok (dlhší alebo kratší)

Depresia

• Úzkosť súvisí so všeobecne zníženou náladou
• Myšlienky na sebapoškodzovanie/samovraždu
• Často pretrvávajúca, dlhodobá znížená nálada
• Nedostatok motivácie a energie

Smútok → pretrvávajúca porucha smútenia → depresia

Aj keď sa depresívne príznaky nerozvinú u každého, je veľmi dôležité uvedomovať si túto možnosť. Zvážte, že depresia môže mať rôzne základné príčiny.

Vyhľadajte odbornú pomoc

Vyhľadajte odbornú pomoc, ak nasledujúce príznaky pretrvávajú aspoň 2 týždne:

• Máte pocit, že ste uviazli v procese vyrovnávania sa so svojou onkologickou minulosťou.
• Všímate si veľký rozdiel medzi tým, ako o svojom živote premýšľate, a tým, ako ho prežívate.
• Cítite tlak pôsobiť šťastne a vďačne, ale vo vnútri sa cítite smutní a prázdni.
• „Nevadilo by mi, keby som sa zajtra nezobudil/-a” je myšlienka, ktorá vám pravidelne prichádza na myseľ.
• Dlhodobo zápasíte s problémami so spánkom.
• Cítite sa extrémne unavení bez jasnej fyzickej príčiny.
• Máte pocit, že ste si vybudovali hrádzu proti smútku a keď raz začnete plakať, už nikdy nebudete vedieť zastaviť svoje slzy.

Je v poriadku požiadať o pomoc!

Možnosti podpory

Svojpomoc:

• Rozprávanie príbehov
• Rozhovory
• Podporné skupiny
• Mentorské programy
• Fyzická aktivita/šport
• Expresívne umenie
• Biblioterapia

Odborná terapia:

• Psychoedukácia
• Terapia zameraná na klienta
• Kognitívno-behaviorálna terapia
• Systémová rodinná terapia
• Klinickopsychologická terapia
• Neuropsychologická terapia
• Skupinová terapia
• EMDR (desenzibilizácia a reprocesovanie pomocou očných pohybov)
• ACT (terapia prijatia a odhodlania)
• Iné (napr. expresívne terapie, arteterapia, psychomotorická terapia, farmakologická terapia atď.)

Čo je potrebné?

• Monitorovanie duševného zdravia počas liečby a v celoživotnej následnej starostlivosti
• Jednoduchý prístup k psychosociálnej liečbe

Moje právo smútiť

Pacienti, ľudia po prekonaní ochorenia, opatrovatelia, odborníci – každý má právo smútiť.

Smútok = prirodzená reakcia na stratu, zvyčajne zahŕňajúca pocity smútku, túžby, hnevu, viny, zmätku a otupenosti. Je to komplexný a individuálny proces, ktorý sa u každého človeka výrazne líši. Smútok je nevyhnutný na spracovanie straty, ktorú prežívate.

Napriek slobode smútiť vlastným spôsobom môže nedostatok spoločenského prijatia a porozumenia pre rôznorodé procesy smútenia viesť k stigmatizácii a izolácii ľudí, ktorí trúchlia.

• Môžem plakať, ale nemusím
• Môžem sa hnevať a vyjadriť svoje pocity
• Môžem sa báť
• Môžem sa opäť smiať a byť šťastný/šťastná
• Môžem mať veľa rôznych pocitov súčasne
• Môžem na chvíľu zabudnúť
• Môžem smútiť tak veľmi, ako chcem
• Nemusím pociťovať vinu
• Môžem hovoriť o chorobe, ak chcem
• Môžem hovoriť o svojom smútku, stratách a obavách
• Môžem hovoriť o smrti a umieraní
• Môžem sa pýtať všetko, čo chcem
• Môžem mať trochu pokoja a ticha
• Môžem robiť veci, ktoré ma utešujú a sú pre mňa dobré
• Môžem byť slabý/slabá
• Môžem si vziať toľko času, koľko potrebujem

„Žiaľ, ktorý nevyjde von, hnisá. Môže vás z neho rozbolieť celé telo. Až keď ho vyjadríme, stane sa znesiteľným.“

Dirk de Wachter, psychiater

Ako používať vreckové kartičky

1. Majte vreckové kartičky ľahko dostupné – či už na svojom stole, v stojane alebo v čakárňach vo vašej inštitúcii.
2. Používajte ich ako referenčnú pomôcku pri diskusiách o duševnom zdraví a psychosociálnej starostlivosti s pacientmi, ľuďmi po prekonaní ochorenia, rodinami, opatrovateľmi, kolegami alebo učiteľmi.
3. Zdieľajte kartičky a informácie s ostatnými, aby ste zvýšili povedomie a začali rozhovory o dôležitosti podpory duševného zdravia počas onkologického ochorenia v detstve, dospievaní a mladom dospelom veku aj po ňom.
4. Navštívte webovú stránku uvedenú na kartičkách, kde nájdete ďalšie zdroje a podrobnejšie informácie o duševnom zdraví a psychosociálnej starostlivosti. Pripojte sa k našej platforme a spojte sa s ostatnými.
5. Využite voľné miesto na príslušnej kartičke na zapísanie poznámok alebo dôležitých kontaktných údajov týkajúcich sa služieb duševného zdravia alebo podporných sietí.

O tejto publikácii

Všetky vreckové kartičky boli vytvorené v rámci projektu EU-CAYAS-NET a revidované v spolupráci so zástupcami pacientov a zdravotníckymi pracovníkmi. Hlavnú zodpovednosť niesli spoločne Childhood Cancer International – Europe a Lekárska univerzita vo Viedni. Obsah si nenárokuje úplnosť. Posledná revízia: jún 2025. Vreckové kartičky sú dostupné vo viacerých jazykoch.

Autori

• 10 kľúčových bodov o duševnom zdraví: Liesa J. Weiler-Wichtl, klinický psychológ, Rakúsko
• Rozprávanie o vážnych témach: Ulrike Leiss, klinický psychológ, Rakúsko. Zdroje: Damm, L. et al., 2015; Stein, A. et al., 2019; Stivers, T., 2012; Skeen, J.E., & Webster, M.L., 2014
• Čo robiť a čomu sa vyhnúť v komunikácii: Oriana Sousa, psychológ a zástupca pacientov, Portugalsko
• Sociálny rozmer: Kerstin Krottendorfer, klinický sociálny pracovník, Rakúsko; Tiago Pinto da Costa, zástupca pacientov, Portugalsko
• Podpora vo vzdelávaní: Anna Zettl, zástupca pacientov, Rakúsko; Anika Rupprecht, psychológ, Rakúsko; Ulrike Leiss, klinický psychológ, Rakúsko
• Kariérna podpora: Anna Zettl, zástupca pacientov, Rakúsko; Anika Rupprecht, psychológ, Rakúsko; Ulrike Leiss, klinický psychológ, Rakúsko
• Strach a nádej: Hannah Gsell, zástupca pacientov, Rakúsko; Ulrike Leiss, klinický psychológ, Rakúsko
• Smútok a depresia: Alied van der Aa, psychológ, Holandsko
• Moje právo smútiť: Obsah upravený podľa Ayse Bosse (2015)

Úprimne ďakujeme týmto ľuďom za starostlivé preskúmanie vreckových kartičiek a účasť v procese dosahovania konsenzu: Alied van der Aa, Inga Bosch, Ania Buchacz, Tiago Pinto da Costa, Lisa Goerens, Hannah Gsell, Kerstin Krottendorfer, Ulrike Leiss, Patricia McColgan, Aoife Moggan, Marta Perez, Carina Schneider, Oriana Sousa, Zuzanna Tomasikova, Jikke Wams, Anna Zettl

Financovanie a vyhlásenie o vylúčení zodpovednosti

Spolufinancované Európskou úniou. Vyjadrené názory a stanoviská sú však výlučne názormi autora alebo autorov a nemusia nevyhnutne odrážať názory Európskej únie ani Európskej výkonnej agentúry pre zdravie a digitalizáciu (HaDEA). Európsku úniu ani orgán udeľujúci grant za ne nemožno brať na zodpovednosť.