Táto štúdia skúma závažnosť prekážok účasti u pacientov, ktorí prežili detské nádory zadnej jamy (PFT) mnoho rokov po liečbe. V minulosti sa etiologické štúdie nepriaznivých výsledkov zameriavali predovšetkým na patobiologické rizikové faktory. Cieľom súčasnej analýzy je preskúmať význam environmentálnych premenných.
V priemere 10 rokov po stanovení diagnózy sa zisťovali výchovné a sociálne ťažkosti 42 pacientov, ktorí prežili detskú PFT (priemerný vek 17 rokov), pomocou dotazníka zostaveného podľa vlastného uváženia podľa metódy PREDI (Psychosocial Resource-Orientated Assessment). Vzdelávacie alebo sociálne prekážky účasti boli definované na základe vlastných a/alebo proxy-hodnotených ťažkostí v škole alebo vo vzťahoch s rovesníkmi. Podľa toho boli deti a dospievajúci rozdelení do skupín primeranej a obmedzenej účasti. Následne sa v štúdii identifikovali potenciálne patobiologické (typ liečby, hydrocefalus, recidíva nádoru, pohlavie, vek v čase diagnózy, záchvaty a cerebelárny mutizmus) a environmentálne (vzdelanie rodičov a matky, súrodenci, hlavný jazyk, rozpory medzi osobnými hodnotami a hodnotami prostredia, pravidelná fyzická aktivita a súkromný životný priestor) rizikové faktory a zisťovalo sa, či sa pacienti s primeranou a obmedzenou participáciou líšia v počte rizikových faktorov.
Takmer jedno desaťročie po liečbe mali dve tretiny pacientov problémy so vzdelávaním a/alebo sociálnymi problémami. Pacienti s obmedzenou účasťou sa častejšie spájali s faktormi prostredia, ako je nízky stupeň vzdelania matky, súrodenci, hlavný jazyk iný ako nemčina, rozpor medzi spoločenskými a osobnými hodnotami a nepravidelná fyzická aktivita, ako aj s patobiologickými rizikovými faktormi typ liečby, hydrocefalus, relaps nádoru, cerebelárny mutizmus a záchvaty. Tieto premenné významne rozlišovali medzi pacientmi s obmedzenou účasťou a bez nej. Obmedzená účasť u pacientov liečených na pediatrickú PFT je bežná. Popri patobiologických rizikových faktoroch zohrávajú významnú úlohu v bariérach vzdelávacej a sociálnej participácie aj environmentálne rizikové faktory.
To poukazuje na skutočnosť, že pri skúmaní rizikových faktorov vzniku neskorých následkov nestačí zohľadniť len patobiológiu. Budúce etiologické štúdie musia prijať biopsychosociálnu perspektívu.
Tento článok poskytuje iba informačnú podporu a nenahrádza odbornú lekársku radu, diagnózu ani liečbu. Pri lekárskych rozhodnutiach sa vždy poraďte so svojím lekárom.
Tento obsah vznikol v rámci projektu EU-CAYAS-NET, spolufinancovaného z programu EU4Health v rokoch 2022-2025 (dohoda o grante č. 101056918).
