Táto štúdia skúma závažnosť prekážok účasti u pacientov, ktorí prežili detské nádory zadnej jamy (PFT) mnoho rokov po liečbe. V minulosti sa etiologické štúdie nepriaznivých výsledkov zameriavali predovšetkým na patobiologické rizikové faktory. Cieľom súčasnej analýzy je preskúmať význam environmentálnych premenných.
V priemere 10 rokov po stanovení diagnózy sa zisťovali výchovné a sociálne ťažkosti 42 pacientov, ktorí prežili detskú PFT (priemerný vek 17 rokov), pomocou dotazníka zostaveného podľa vlastného uváženia podľa metódy PREDI (Psychosocial Resource-Orientated Assessment). Vzdelávacie alebo sociálne prekážky účasti boli definované na základe vlastných a/alebo proxy-hodnotených ťažkostí v škole alebo vo vzťahoch s rovesníkmi. Podľa toho boli deti a dospievajúci rozdelení do skupín primeranej a obmedzenej účasti. Následne sa v štúdii identifikovali potenciálne patobiologické (typ liečby, hydrocefalus, recidíva nádoru, pohlavie, vek v čase diagnózy, záchvaty a cerebelárny mutizmus) a environmentálne (vzdelanie rodičov a matky, súrodenci, hlavný jazyk, rozpory medzi osobnými hodnotami a hodnotami prostredia, pravidelná fyzická aktivita a súkromný životný priestor) rizikové faktory a zisťovalo sa, či sa pacienti s primeranou a obmedzenou participáciou líšia v počte rizikových faktorov.
Takmer jedno desaťročie po liečbe mali dve tretiny pacientov problémy so vzdelávaním a/alebo sociálnymi problémami. Pacienti s obmedzenou účasťou sa častejšie spájali s faktormi prostredia, ako je nízky stupeň vzdelania matky, súrodenci, hlavný jazyk iný ako nemčina, rozpor medzi spoločenskými a osobnými hodnotami a nepravidelná fyzická aktivita, ako aj s patobiologickými rizikovými faktormi typ liečby, hydrocefalus, relaps nádoru, cerebelárny mutizmus a záchvaty. Tieto premenné významne rozlišovali medzi pacientmi s obmedzenou účasťou a bez nej. Obmedzená účasť u pacientov liečených na pediatrickú PFT je bežná. Popri patobiologických rizikových faktoroch zohrávajú významnú úlohu v bariérach vzdelávacej a sociálnej participácie aj environmentálne rizikové faktory.
To poukazuje na skutočnosť, že pri skúmaní rizikových faktorov vzniku neskorých následkov nestačí zohľadniť len patobiológiu. Budúce etiologické štúdie musia prijať biopsychosociálnu perspektívu.
