Život Zuzany Tomášikovej sa nečakane zmenil vo veku 19 rokov, keď jej diagnostikovali osteosarkóm, nádor kostí. Zuzana však nedovolila, aby ju rakovina definovala. V tomto rozhovore sa delí o svoj príbeh odolnosti, dôležitosť komunity a o to, ako nachádza radosť v každodennosti.
Ako sa voláte? Koľko máš rokov? Odkiaľ ste?
Zuzana Tomášiková, čoskoro 38-ročná, pôvodom zo Slovenska, viac ako 20 rokov žije v nemecky hovoriacich krajinách, najprv vo Viedni v Rakúsku a teraz v Zürichu vo Švajčiarsku.
Aká je vaša diagnóza?
Keď som mal 19 rokov, diagnostikovali mi osteosarkóm, kostný nádor na ľavej nohe.
Ako a kedy ste sa dozvedeli o svojej diagnóze?
Nádor našťastie začal rásť mimo kosti, takže som si pod kolenom všimol hrbolček, ktorý bol pri tlaku citlivý. Trvalo niekoľko týždňov až mesiacov, kým sa stanovila správna diagnóza.
Čo vám najviac pomohlo počas liečby?
Bezpodmienečná podpora a prítomnosť mojich rodičov a brata a neopätovaná tínedžerská láska, ktorá mi pomohla sústrediť sa na budúcnosť a snívať o tom, aké to bude, keď skončím liečbu a stretneme sa a ja budem mať po chemoterapii krátke vlasy. Je to neuveriteľne silný nástroj, afirmácie a pozitívne myslenie na život po rakovine. Pomohlo mi to bez toho, aby som poznala teóriu, že byť tínedžerkou s diagnózou rakoviny má pre mňa zrejme aspoň nejakú výhodu.
Čo sa zmenilo vo vašom živote po diagnostikovaní rakoviny?
To je ťažká otázka, medzitým som vyrástol... takže asi všetko. Nedá sa povedať, čo by bolo inak, keby som touto skúsenosťou neprešiel, a našťastie som nestrávil veľa času premýšľaním o tom, "čo by bolo, keby...". Neexistuje možnosť vstúpiť do paralelného vesmíru, v ktorom by som nebola konfrontovaná s diagnózou rakoviny a prešla cestou liečby a prežitia... Viem len to, že hrám s kartami, ktoré som dostal, a zatiaľ sa mi darí užívať si hru, aspoň väčšinu času... Niekedy mám dojem, že v porovnaní s mojimi rovesníkmi som skôr spoznal, na čom v živote naozaj záleží. Hoci keď to poviem nahlas, znie to dosť arogantne. Nakoniec, pokiaľ ide o "čo ťa nezabije, to ťa posilní..." Dávam prednosť rozprávaniu, že to NIE je samotná "zlá vec", ktorá vás naučí/posilní, ALE spôsob a schopnosť, ktorú sa naučíte zvládať, idú spolu s tým. Buď nájdením vnútornej sily v sebe a alebo od tých, ktorí vás obklopujú a pomáhajú vám to zvládnuť...
Čo by ste chceli dosiahnuť v rámci siete EU-CAYAS-NET?
Chcem posilniť komunitu, spojiť zainteresovaných ľudí, zvýšiť povedomie a motivovať aspoň niektorých mladých ľudí, aby sa o seba lepšie starali a/alebo boli aktívni. Chcem tiež pomôcť pri vývoji všetkých potrebných materiálov, na ktoré všetci čakáme. Osobne tiež hľadám skutočné spojenie a kvalitne strávený čas v neuveriteľne emocionálne silnom spoločenstve.
Čo vás okamžite rozžiari?
Hory, jazerá, horúca čokoláda alebo zaslúžené pivo po túre (najlepšie s panoramatickým výhľadom na zasneženú krajinu), čas strávený s priateľmi a rodinou, hranie sa so synovcom, dobré jedlo, môj tréning aquafitu, tanec, wellness, spev (najmä bez toho, aby som vedela správne slová a privádzala tak svojho najlepšieho priateľa do šialenstva) a veľa ďalších drobností v živote.
Za čo vo svojom živote pociťujete najväčšiu vďačnosť?
Moja rodina, moji priatelia a čistá "náhoda", kde žijem, a že som bol diagnostikovaný dostatočne skoro a liečený na jednom z najlepších miest v Európe. To mi umožňuje prežiť a stretnúť sa s neuveriteľne oddanou, inšpiratívnou a silnou komunitou s neuveriteľne veľkým počtom silných osobností a pripojiť sa k nej.
Čo robí váš život zmysluplným?
Spojenia s inými ľuďmi, rodinou a priateľmi, ale aj kolegami a niekedy dokonca aj s cudzími ľuďmi, keď sa niekde náhodne stretnú. Tiež moje angažovanie sa v rámci Childhood Cancer International Europe, videnie a spolurozvíjanie toho, čo môžeme dosiahnuť a ako môžeme pomôcť (budúcim) pacientom našou obhajobou založenou na životných skúsenostiach.
Ako sa vyrovnávate s ťažkosťami?
Rozhodne často (príliš) premýšľam a riešim najprv seba, kým nedosiahnem určitý bod a nezapojím do toho svojich veľmi dobrých priateľov. V závislosti od témy viem, na koho sa obrátiť. Som veľmi vďačná, že mám vo svojom živote takých úžasných ľudí. Prokrastinujem aj tým, že prestavujem drobnosti v byte, čo mi tiež pomáha utriediť si myšlienky a "spracovať" ďalšie kroky.
Akú knihu by ste určite odporučili prečítať? Alebo film, ktorý by ste si mali pozrieť? Alebo pesničku, ktorú by ste si mali vypočuť?
Je príliš veľa kníh, ktoré ma oslovili; jednou z posledných bola kniha Odkiaľ prichádzaš od Sašu Stanišića. Páčilo sa mi aj Magické upratovanie od Mari Kondo, malo to v sebe niečo upokojujúce, takmer meditatívne. V neposlednom rade mám rada dobré škandinávske a teraz už aj nemecké a švajčiarske thrillery.
