Mnohí dospievajúci a mladí dospelí (AYA), ktorí prežili rakovinu v detstve, čelia neskorým následkom súvisiacim s ochorením alebo liečbou, ktoré obmedzujú ich účasť v rôznych oblastiach každodenného života.
Pacienti s AYA sú v našom systéme zdravotnej starostlivosti často ponechaní sami na seba a mnohí sa obávajú o svoju schopnosť vyrovnať sa s dlhodobými následkami a niektorí z nich sú dokonca stratení v ďalšom sledovaní. V tejto štúdii bol preto vyvinutý a vyhodnotený cielený program následnej starostlivosti, ktorého cieľom bolo uľahčiť tri dôležité "životné zručnosti": (1) vnímanie seba samého, (2) sociálnu interakciu a zvládanie konfliktov a (3) uvedomelé informovanie o potrebách podpory.
Celkovo n = 13 účastníkov (19,2 - 30,2 rokov, priemerný vek 22,8 rokov) absolvovalo 3-dňový seminár po ukončení starostlivosti, na konci ktorého každý účastník napísal list na zamyslenie ("list môjmu budúcemu ja"), v ktorom rozpracoval pozorované účinky seminára, použiteľnosť poskytnutých informácií v každodennom živote a priamy vplyv seminára na ich individuálnu situáciu.
Listy s reflexiami boli analyzované pomocou kvalitatívnej obsahovej analýzy. V reflexných listoch boli uvedené všetky cieľové životné zručnosti. Účastníci uvádzali individuálne prínosy programu, najmä pokiaľ ide o vnímanie seba a sebadôveru, poskytovanie a prijímanie spätnej väzby a akceptovanie osobných silných a slabých stránok.
Okrem toho pocit "nebyť sám" súvisel so skúsenosťou pozostalých s emocionálnou a sociálnou podporou. Toto hodnotenie poukazuje na potenciál týždenného seminára následnej starostlivosti zameraného na dôležité životné zručnosti, o ktorých je známe, že pozitívne ovplyvňujú zdravotné správanie u ľudí po prežití. Podrobný opis seminára môže slúžiť ako základ pre sprístupnenie tohto druhu následnej starostlivosti ďalším ľuďom v podobnej situácii.
