Málo sa vie o tom, prečo je adherencia k následnej starostlivosti u detí, ktoré prežili rakovinu (CCS), nedostatočná. Táto štúdia charakterizovala prekážky v dodržiavaní následnej starostlivosti medzi CCS, identifikovala sociodemografické koreláty prekážok a skúmala, či prekážky v následnej starostlivosti súvisia s kvalitou života súvisiacou so zdravím. Dospelí CCS (N=84) boli anonymne oslovení prostredníctvom REDCapu s použitím Dotazníka bariér v starostlivosti (BCQ) a Škály kvality života - prežitie rakoviny (QOL-CS).
Vykonali sa deskriptívne aj korelačné analýzy. Medián celkového skóre BCQ bol 88,5 (interkvartilové rozpätie: 78,4 až 95,7), pričom najväčšie prekážky boli zaznamenané v subškálach zručnosti (napr. jednoduchosť orientácie v systéme zdravotnej starostlivosti) a pragmatizmus (napr. náklady). Medzi celkovým skóre BCQ a celkovým skóre QOL-CS (rs=0,47, P <0,0001) a fyzickými, psychologickými a sociálnymi subškálami QOL-CS bola štatisticky významná korelácia (všetky P 's<0,05).
Z výsledkov vyplynulo, že prekážky v následnej starostlivosti pre CCS súvisia najmä s nákladmi a logistikou stretnutí a že viac prekážok v starostlivosti súvisí s nižšou kvalitou života CCS súvisiacou so zdravím. Identifikácia prekážok následnej starostlivosti je prvým krokom k zlepšeniu adherencie, ktorá by umožnila skoršie odhalenie neskorých účinkov onkologickej liečby, a tým viedla k zníženiu chorobnosti a úmrtnosti.
