V uplynulých desaťročiach sa v mnohých štúdiách pri uvádzaní kognitívnych výsledkov detských pacientov s mozgovými nádormi používali globálne výsledné ukazovatele, ako napríklad IQ, pričom sa predpokladalo, že inteligencia je jediný a homogénny konštrukt. Naopak, najmä v klinickej neuropsychológii sa ako štandard objavilo hodnotenie a interpretácia jednotlivých neurokognitívnych domén. Podľa definície je IQ v celej škále (FIQ) skóre, ktoré sa pokúša merať inteligenciu. Stanovuje sa výpočtom priemerného výkonu z viacerých subtestov. FIQ preto závisí od použitých subtestov a vplyvu neurokognitívnych funkcií na tieto výkony.
V dôsledku toho sa v tejto štúdii skúmal vplyv neuropsychologických oblastí na jednotný koncept "g-faktoru" a analyzovali sa dôsledky pre interpretáciu klinických výsledkov. Vzorku tvorilo 37 detských pacientov s meduloblastómom, ktorí boli hodnotení 0 - 3 roky po stanovení diagnózy pomocou Wechslerovej inteligenčnej škály. Rýchlosť spracovania informácií a vizuomotorické funkcie sa merali testom Trailmaking, forma A. Naše zistenia naznačujú, že FIQ bol výrazne ovplyvnený rýchlosťou spracovania informácií a vizuomotorickou koordináciou, čo viedlo k podhodnoteniu všeobecného kognitívneho výkonu mnohých pacientov. Zdá sa, že rok po stanovení diagnózy, keď pacienti vykazovali najväčšiu odchýlku od normy, bol tento účinok na vrchole. Ako sa už odporúča v medzinárodných usmerneniach, na úplné pochopenie kognitívnych výsledkov je potrebná komplexná batéria neuropsychologických testov. Ak sa použijú IQ-testy, zdá sa, že je nevyhnutná podrobná analýza subtestov s ohľadom na vplyv rýchlosti spracovania. V opačnom prípade môžu byť pacienti vystavení riziku nesprávneho rozhodovania, najmä pri výchovnom poradenstve.
