Zamestnanie sa považuje za kľúčový aspekt zdravého života po rakovine. Okrem iného umožňuje dospievajúcim a mladým dospelým získať pocit normálnosti (každodennej štruktúry), znovu nadobudnúť pocit identity a finančného zabezpečenia, čo má pozitívny vplyv na ich celkové zdravie a kvalitu života. Žiaľ, mnohí ľudia, ktorí prežili, uvádzajú nežiaduce dôsledky onkologického ochorenia a liečby. Patrí k nim nezamestnanosť, nižší príjem a zmena profesijnej orientácie. Keďže mladí ľudia, ktorí prežili rakovinu, sú na začiatku svojej profesionálnej kariéry a môžu mať len malé alebo žiadne pracovné skúsenosti, (opätovné) začlenenie do pracovného života môže byť pre nich veľkou výzvou.
Aby sa bližšie pozreli na profesionálnu a finančnú situáciu ľudí, ktorí prežili rakovinu, vedci okolo Silvie Janssenovej porovnali ľudí, ktorí prežili rakovinu, s ľuďmi z bežnej holandskej populácie, ktorí sa nachádzali v rovnakej vekovej a pohlavnej kategórii. Jednotlivcov porovnávali v roku diagnostikovania rakoviny, rok po nej a päť rokov po nej, aby preskúmali krátkodobé a dlhodobé účinky rakoviny (a liečby). Zvláštnosťou tejto štúdie je, že výskumníci nepoužili údaje, ktoré o sebe poskytli osoby, ktoré prežili rakovinu, pokiaľ ide o ich pracovnú a finančnú situáciu, ale použili objektívne údaje z registra holandského štatistického úradu.
Aké sú zistenia tejto štúdie?
Štúdia preukázala, že mladí ľudia, ktorí prežili rakovinu, majú v porovnaní s bežnou populáciou výrazne nižšiu pravdepodobnosť, že budú zamestnaní, a to z krátkodobého aj dlhodobého hľadiska. Preživší sú tiež častejšie poberateľmi invalidných dávok. Osobný príjem a príjem domácnosti sa však medzi ľuďmi s rakovinou a bez nej nelíšil. Ukázalo sa tiež, že ženy sú výrazne častejšie dlhodobo nezamestnané ako muži. Na pracovnú situáciu má vplyv aj typ liečby: invazívnejšie terapie (chemoterapia, rádioterapia a hormonálna liečba) sú spojené s nezamestnanosťou. To naznačuje, že väčšie zaťaženie liečbou môže mať dlhodobý vplyv aj na osoby, ktoré prežili. Výsledky tejto štúdie sú v súlade s inými medzinárodnými štúdiami o osobách, ktoré prežili rakovinu v období dospievania alebo mladej dospelosti, ktoré poukazujú na zhoršenú zamestnanosť a finančnú situáciu.
Čo nám táto štúdia nehovorí?
Keďže ide o údaje z registra a samotní pozostalí neboli vypočutí, nedozvedeli sme sa konkrétne dôvody nezamestnanosti. Niektorí k nej môžu byť donútení kvôli negatívnemu vplyvu rakoviny (a liečby) alebo môžu čeliť diskriminácii v zamestnaní, zatiaľ čo iní sa môžu vedome rozhodnúť zmeniť svoj pracovný status, pretože ich životné a kariérne perspektívy sa zmenili v dôsledku ich skúseností. Isté je len to, že osoby, ktoré prežili rakovinu, sú častejšie postihnuté nezamestnanosťou ako porovnateľné osoby bez anamnézy tohto ochorenia.
Aký je záver výskumníkov?
Aj na základe objektívnych údajov z registrov je zrejmé, že osoby, ktoré prežili rakovinu v období dospievania alebo mladej dospelosti, sú častejšie nezamestnané ako porovnateľné osoby zo všeobecnej populácie. Hoci je finančná podpora dostupná a využívaná, nezamestnaní majú výrazne nižší príjem. Preto by sa osobám, ktoré prežili rakovinu, malo poskytovať proaktívne, na mieru šité poradenstvo a konzultácie. Poskytovanie podpory z hľadiska zamestnania a finančnej situácie od momentu stanovenia diagnózy by mohlo pomôcť pozostalým nájsť cestu (späť) k zamestnaniu.
