V súčasnosti nám rýchly pokrok v medicíne umožnil výrazne predĺžiť dĺžku a kvalitu života. Rakovina však zostáva ochorením, ktoré postihuje veľký počet ľudí. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) je druhým najčastejším smrteľným ochorením (zdroj).
Výskyt rakoviny v Európe
Ako vyplýva z údajov Európskej komisie, hoci Európania tvoria len desatinu svetovej populácie, približne 25 % všetkých prípadov rakoviny, ktoré sú každoročne hlásené, sa vyskytuje na tomto kontinente. Rakovina je hlavnou príčinou úmrtí Európanov mladších ako 65 rokov a údaje ukazujú, že len polovica obyvateľov Európy sa vyhne diagnóze rakoviny.
Celková incidencia rakoviny
Podľa Európskej komisie sa v roku 2020 v Európe vyskytnú približne štyri milióny nových prípadov rakoviny (zdroj), z toho 1,9 milióna u žien a 2,1 milióna u mužov (zdroj).
Najčastejšie typy rakoviny
Rakovina prsníka je najčastejšie diagnostikovaným typom rakoviny v Európe aj vo svete (zdroj). Príznaky rakoviny prsníka sa môžu veľmi líšiť, ale odhaduje sa, že tento typ rakoviny predstavoval 13,14 % všetkých prípadov rakoviny hlásených v Európe v roku 2020. Nasleduje rakovina hrubého čreva a konečníka (12,86 %), rakovina pľúc (11,81 %), rakovina prostaty (11,71 %) a rakovina močového mechúra (5,05 %).
Rozdelenie prípadov rakoviny podľa veku a pohlavia
Najčastejší vek, v ktorom sa rakovina diagnostikuje, je 65 rokov a viac. Odhaduje sa, že 60 % ľudí v tejto vekovej skupine je diagnostikovaných s rakovinou (zdroj). Odborníci zo Spoločného výskumného centra, ktorí skúmali vplyv starnutia populácie na výskyt rakoviny, pritom predpokladajú, že počet ľudí s rakovinou sa v porovnaní s rokom 2020 do roku 2040 zvýši o 21 % (zdroj).
Najvyšší výskyt rakoviny hrubého čreva a konečníka (15 %), prostaty (14 %), pľúc (12,8 %) a prsníka (10 %) majú ľudia vo vekovej skupine 65+. V ostatných vekových skupinách je najčastejšie diagnostikovaná rakovina prsníka: 22,6 % u dievčat/žien vo veku 0-44 rokov a 16,7 % u dievčat/žien vo veku 45-64 rokov.(zdroj).
Analýza výskytu rakoviny podľa pohlavia ukazuje, že rakovina hrubého čreva a konečníka a rakovina pľúc patria medzi päť najčastejšie diagnostikovaných typov rakoviny u mužov aj žien. Rakovina pľúc je však u žien približne 1,7-krát menej častá ako u mužov.
U žien je najčastejšie diagnostikovaná rakovina prsníka (27,8 %), zatiaľ čo u mužov je najčastejšie diagnostikovaná rakovina prostaty (22,2 %) (zdroj).
Porovnanie miery výskytu rakoviny v rôznych európskych krajinách
Celkovo sa odhaduje, že Írsko má najvyšší počet prípadov rakoviny v Európe (718,3 na 100 000 obyvateľov, t. j. +33 % v porovnaní s európskym priemerom). Medzitým má Lotyšsko najvyšší počet prípadov rakoviny u mužov (851,7 na 100 000, t. j. +28 % v porovnaní s európskym priemerom) a Dánsko najvyšší počet prípadov rakoviny u žien (633,9 na 100 000, t. j. +38 % v porovnaní s európskym priemerom).
Najnižšia miera výskytu rakoviny v Európe u oboch pohlaví je zaznamenaná v Albánsku (351,6 na 100 000, -47 % v porovnaní s európskym priemerom u mužov; a 213,4 na 100 000, -53 % u žien), na Ukrajine (489,3 na 100 000, -26 %; a 314,7 na 100 000, -31 %) a v Moldavsku (542,1 na 100 000, -19 %; a 310,9 na 100 000, -32 %) (zdroj: .).
Výskyt rakoviny u detí v Európe
Európska spoločnosť pre detskú onkológiu uvádza, že rakovina zostáva hlavnou príčinou úmrtí detí starších ako jeden rok, pričom si každoročne vyžiada životy viac ako 6 000 detí a dospievajúcich. Odhaduje sa však, že v súčasnosti je v Európe takmer 500 000 detí, ktoré sa z rakoviny vyliečili (zdroj) a celková úmrtnosť detí na rakovinu v krajinách EÚ klesla v období rokov 1990 až 2015 o 2,8 % (zdroj).
Výskyt a prevalencia prípadov rakoviny v detskom veku
Každý rok je v Európe diagnostikovaných 35 000 nových prípadov rakoviny u detí a dospievajúcich. Úmrtnosť detí na rakovinu vo východoeurópskych krajinách je údajne o 20 % vyššia v porovnaní so zvyškom Európy (zdroj).
Bežné typy rakoviny v detskom veku
Podľa Európskej spoločnosti pre detskú onkológiu sú najčastejšími druhmi rakoviny u detí leukémia, neuroblastómy, Wilmsove nádory, rakovina mozgu, rabdomyosarkómy, lymfómy, retinoblastómy, osteosarkómy a Ewingove sarkómy.
Leukémia predstavuje približne 35 % všetkých prípadov rakoviny. Na druhom mieste je rakovina mozgu. Výskyt tohto typu rakoviny je 15 %. Wilmsov nádor predstavuje 6-7 % prípadov; niektoré deti majú genetickú predispozíciu na jeho vznik. Sarkóm mäkkých tkanív, ktorý sa najčastejšie vyvíja vo svaloch, ale môže sa vyvinúť aj v hlave, krku, močových cestách alebo semenníkoch, predstavuje 5 - 8 % všetkých prípadov rakoviny.
Neuroblastóm je menej častý, predstavuje 5-7 % diagnostikovaných rakovinových ochorení u detí. Tento typ rakovinových buniek sa tvorí v nervovom tkanive nadobličiek, krku, hrudníka alebo miechy. Osteosarkóm a Ewingov sarkóm sú najčastejšími zhubnými nádormi kostného tkaniva u detí, vyskytujú sa u 6 % detí, u ktorých vznikne rakovina.
Retinoblastóm predstavuje 3 - 4 % všetkých prípadov. Medzi najčastejšie typy rakoviny patria aj lymfómy, ktoré sa delia na Hodgkinove a Non-Hodgkinove lymfómy. (zdroj).
Rozdelenie prípadov rakoviny v detskom veku a pohlaví
Leukémia, najrozšírenejší typ rakoviny u detí, je najčastejšie diagnostikovaná u detí mladších ako 10 rokov. Dva hlavné typy nádorov mozgu u detí sú gliómy a meduloblastómy. Nádory typu 1 sa diagnostikujú u detí s priemerným vekom 6 rokov, zatiaľ čo väčšina meduloblastómov sa vyskytuje u detí mladších ako 10 rokov. Wilmsov nádor sa najčastejšie diagnostikuje u detí mladších ako 5 rokov, avšak približne 8 z milióna detí mladších ako 14 rokov má tiež diagnostikovaný tento typ rakoviny.
Neuroblastóm a retinoblastóm sú tiež najčastejšie diagnostikované u detí mladších ako 5 rokov, zatiaľ čo osteosarkóm a Ewingov sarkóm sú väčšinou diagnostikované u detí a mladých ľudí vo veku 10-20 rokov.
Rabdomyosarkóm sa najčastejšie vyskytuje u detí a mladých ľudí vo veku 2-6 rokov a 15-19 rokov, zatiaľ čo Hodgkinova choroba je najčastejšia u ľudí vo veku 15-40 rokov (zdroj).
V rokoch 2016-2018 boli v Spojenom kráľovstve najčastejšími diagnózami u chlapcov mladších ako 14 rokov leukémia (32 %), nádory mozgu a miechy (25 %), lymfóm (13 %), sarkóm mäkkých tkanív (7 %) a neuroblastóm (6 %). U chlapcov a mužov vo veku 15-24 rokov sú najčastejšími nádormi nádory zo zárodočných buniek (25 %), lymfóm (21 %), karcinóm a melanóm (18 %), nádory mozgu a chrbtice (12 %) a leukémia (10 %).
U dievčat vo veku do 14 rokov, podobne ako u chlapcov v rovnakej vekovej skupine, bola najčastejšie diagnostikovaná leukémia (31 %), nádory mozgu a miechy (26 %), lymfóm (7 %), neuroblastóm (6 %) a nádory obličiek (6 %). Takmer polovicu prípadov u dievčat a žien vo veku 15-24 rokov tvorili karcinóm a melanóm (43 %), lymfóm (20 %), nádory mozgu a chrbtice (13 %) a leukémia (8 %). V porovnaní s chlapcami a mužmi vo veku 15-24 rokov však bolo u dievčat v rovnakej vekovej skupine zaznamenaných päťkrát menej prípadov nádorov zárodočných buniek (5 %) (zdroj).
Porovnanie miery výskytu rakoviny u detí v rôznych európskych krajinách
Z porovnania incidencie rakoviny v rokoch 2010 až 2012 v rôznych európskych krajinách vyplýva, že všetky krajiny okrem Lotyšska, Nórska a Rumunska majú najvyšší výskyt leukémií, myeloproliferatívnych ochorení a myelodysplastických ochorení u detí do 14 rokov. Najvyšší výskyt týchto typov rakoviny bol zaznamenaný v Grécku (56,53 %), na Cypre (47,83 %) a v Litve (38,87 %), zatiaľ čo najnižší výskyt bol v Českej republike (23,75 %), Lotyšsku (23,83 %) a Belgicku (25 %).
Medzi najčastejšie typy rakoviny patria aj CNS a rôzne intrakraniálne a intraspinálne nádory. Najvyšší výskyt tohto typu rakoviny bol zaznamenaný v Grécku (30,41 %), na Islande (29,63 %) a v Nórsku (29,46 %), zatiaľ čo najnižší výskyt bol v Bosne a Hercegovine (5,26 %), na Cypre (8,70 %) a na Ukrajine (15,68 %).
Lymfómy a retikuloendotelové novotvary) patria tiež medzi rakovinové ochorenia s najvyšším výskytom. Tento typ rakoviny sa najčastejšie vyskytoval v Bosne a Hercegovine (18,42 %), Rumunsku (16,67 %) a Lotyšsku (15,42 %), zatiaľ čo najnižší výskyt bol zaznamenaný na Cypre (8,70 %), Islande (9,26 %) a v Litve (9,40 %) (zdroj).
Rizikové faktory a príčiny rakoviny v detstve
Podľa WHO stále neexistuje jednoznačné vysvetlenie, prečo deti dostávajú rakovinu. Dostupné dôkazy naznačujú, že približne 10 % detí s rakovinou má genetickú predispozíciu na toto ochorenie. Niektoré chronické infekcie, ako napríklad HIV, vírus Epsteina-Barrovej a malária, sa však môžu považovať za rizikové faktory. Iné infekcie môžu zvyšovať riziko rakoviny u dieťaťa v dospelosti, preto je dôležité dať sa zaočkovať proti hepatitíde B, pretože toto očkovanie pomáha predchádzať rakovine pečene, a proti ľudskému papilomavírusu, ktorý môže pomôcť predchádzať rakovine krčka maternice (zdroj).
Záver
Na záver možno konštatovať, že tieto údaje zdôrazňujú významný vplyv rakoviny na európsku populáciu. Hoci sa vďaka pokroku v medicíne zlepšila priemerná dĺžka a kvalita života, rakovina zostáva hlavným zdravotným problémom. Je druhou najčastejšou príčinou úmrtí v Európe a každoročne postihuje štvrtinu obyvateľov kontinentu. Štatistiky odhaľujú najčastejšie sa vyskytujúce typy rakoviny, medzi ktorými vedie rakovina prsníka, nasledovaná rakovinou hrubého čreva a konečníka, pľúc, prostaty a močového mechúra. Vek a pohlavie zohrávajú kľúčovú úlohu pri výskyte rakoviny, pričom starší ľudia čelia vyššiemu riziku. Prognózy naznačujú 21 % nárast počtu prípadov rakoviny do roku 2040 v dôsledku starnutia populácie. Problémom je aj rakovina v detskom veku, pričom medzi najčastejšie diagnózy patrí leukémia, rakovina mozgu a Wilmsov nádor. Napriek problémom sa v krajinách Európskej únie dosiahol pokrok v znižovaní úmrtnosti na rakovinu u detí. Údaje poukazujú na rozdiely vo výskyte rakoviny v jednotlivých európskych krajinách, pričom v niektorých krajinách je výskyt rakoviny výrazne vyšší ako v iných. Tieto rozdiely možno pripísať viacerým faktorom vrátane genetických predispozícií a vplyvov životného prostredia. Celkovo tieto údaje zdôrazňujú význam pokračujúceho výskumu, stratégií prevencie a prístupu k modernej lekárskej starostlivosti pri riešení zložitých problémov, ktoré predstavuje rakovina v Európe, a to tak u dospelých, ako aj u detí. V boji proti tomuto rozšírenému ochoreniu je rozhodujúce úsilie o zníženie rizikových faktorov a podporu včasného odhalenia.
