Približne 40 % mladých dospelých, ktorým bola diagnostikovaná rakovina, je slobodných. Partneri, ktorí sa aktívne liečia na rakovinu, sa lepšie adaptujú po fyzickej aj psychickej stránke v porovnaní s ľuďmi bez partnera. Kvalitatívne štúdie naznačili, že osoby, ktoré prežili rakovinu, sa môžu obávať, že si v budúcnosti nájdu partnera, avšak nebolo známe, či sú tieto obavy opodstatnené.
S cieľom nájsť túto odpoveď Tuinman a iní (2018) uskutočnili výskum v Holandsku. Vytvorili experimentálnu štúdiu vinetiek, pričom ľuďom zo zoznamovacej webovej stránky, skupine kolegov a študentom poskytli fiktívne profily potenciálnych partnerov na zoznamovanie, ktorí prekonali rakovinu, alebo kontrolné skupiny, ktoré nikdy rakovinu nemali. Účastníkom položili otázku, či by s príslušnými osobami pravdepodobne chodili.
Výsledky nepreukázali žiadny rozdiel v túžbe randiť s osobou, ktorá prežila rakovinu, v porovnaní s osobou bez onkologického ochorenia. Výskumníci predpokladajú, že účastníci (študenti vysokej školy, v priemere 19 rokov) môžu mať pozitívnejší pohľad na prežitie rakoviny vďaka sociálnym médiám a kampaniam.
Výskum tiež ukázal, že väčšina ľudí sa chce dozvedieť o diagnóze rakoviny skôr po niekoľkých stretnutiach, než na prvom rande alebo pred osobným stretnutím (medzi tými, ktorí chatujú online prostredníctvom zoznamovacích aplikácií).
